zdravita@aslsr.sk   

+421 /25 2632 1345

ZDRAVITA

NAJVÄČŠIE ZDRUŽENIE NEŠTÁTNYCH AMBULANTNÝCH LEKÁROV

SILA  -  PROFESIONALITA  -  SKÚSENOSTI

PEDIATRI ZÁPASIA S PRIBÚDAJÚCIMI PACIENTAMI, LEKÁRI ALE UBÚDAJÚ! TÉME SA VENUJÚ LEKÁRSKE LISTY, KTORÉ OSLOVILI VICEPREZIDENTA ASL SR

Priemerný vek pediatrov na Slovensku je 58 rokov. V sieti ich je nedostatok a mnohí majú aj dva či tri zdravotné obvody. O rezidenčný program, ktorý by mohol aspoň čiastočne doplniť chýbajúcich detských lekárov, zatiaľ nie je veľký záujem. Nedostatok pediatrov už nie je len odborný problém, ale presahuje aj do celkovej koncepcie zdravotníctva a riešenie by mali hľadať aj politici. Uvádzajú Lekárske listy.

Systém sa stáva neudržateľný. Čo s tým robiť? O tom, ale aj o bežnej praxi v ambulancii sa Lekárske listy zhovárali s MUDr. Máriom Mórom, detským lekárom, ktorý pôsobí v Cíferi a Trnave a je prvým viceprezidentom Asociácie súkromných lekárov SR. 

Ako sa práca pediatra v Cíferi odlišuje od práce kolegov vo veľkých mestách? Mohli by ste priblížiť svoj zdravotný obvod? 

Niekoľko rokov mám aj obvod v Trnave, zobral som ho po kolegyni, nakoľko nevedela zohnať lekára, ktorý by chcel prebrať jej pacientov. Záujem nových lekárov o prácu na ambulancii je minimálny, preto je ešte toto jedna z možností, ako zachovať ambulanciu. Ale o tom ešte bude zmienka. Musím sa priznať, že nepociťujem veľký rozdiel v práci na dedine a v meste. Veľa rodičov sa sťahuje z mesta do dediny, fenoménom sú sociálne siete a rozdiel mesto – dedina, sa stiera. Požiadavky rodičov sa zvyšujú a je jedno, či je to mesto alebo dedina. Akurát na dedine si rodičia viac uvedomujú veľmi zlú situáciu s lekármi a sú zrejme radi, že je doktor na dedine. Keď by som ambulanciu zatvoril, asi by sa veľmi ťažko hľadal nový pediater. A musím sa priznať, ak by som pozeral iba na seba, tak už to dávno urobím. 

Ktoré ochorenia v detskom veku narastajú oproti minulosti? A aká je príčina zvýšeného počtu prípadov? 

V podstate sa základné spektrum ochorení nemení, stále riešime respiračné infekcie, hnačky, ale narastajú alergie, ekzémy, rôzne funkčné poruchy tráviaceho systému. Tu je výrazný nárast zápchy, ale žiaľ, na vzostupe sú aj závažné zápalové ochorenia čreva, t. j. ulcerózna kolitida a Crohnova choroba. Častejšie sa stretávam s migrénou, a to aj u malých detí, u adolescentov je stále viac pacientov s bolesťami chrbta. Oproti minulosti je vyšší výskyt hyperventilačnej tetánie. A žiaľ, jednoznačný vzostup má obezita. 

Aké vyšetrenia môžete poskytnúť vo vašej ambulancii? Čo všetko by nemalo chýbať v ambulancii detského lekára? Vyžadujú si rodičia vyšetrenie CRP? 

Vyšetrenie CRP vykonávam často, niekedy si ho vyžadujú rodičia, ale ak si myslím, že je to zbytočné, tak ich presvedčím, že netreba. Každé vyšetrenie má svoju indikáciu, bez klinického obrazu je to „len“ číslo a platí to o mnohých laboratórnych vyšetreniach. Ja aj otoskopujem, takže nie každého pacienta posielam k otorinolaringológovi. Inak poskytujem to, čo aj väčšina pediatrov a musím priznať, že vzhľadom k počtu pacientov, ktorých mám v starostlivosti, som rád, že stíham bežnú kuratívu a preventívne prehliadky. Tiež sa snažím vybaviť každý telefonát. Nakoľko sa využíva e-recept, veľa predpisov liekov realizujem tak, že rodič zavolá.

Spotreba antibiotík je v SR pomerne vysoká. Kedy ich určite predpíšete a kedy nie? 

Žiaľ, je veľmi vysoká, pričom u detí by až taká nemala byť, nakoľko 90 % respiračných infekcii je spôsobených vírusmi. Tu môže pomôcť CRP vyšetrenie, ale väčšinou stačí anamnéza a vyšetrenie dieťaťa. Ak som presvedčený, že dieťa má vírusové ochorenie, tak antibiotiká nedám. Jedna z poisťovní sleduje a vyhodnocuje používanie antibiotík. Som hlboko pod priemerom. 

Vakcinácia je stále opakovanou témou v spoločnosti. Aká je zaočkovanosť detí, ktoré navštevujú vašu ambulanciu? Dajú sa nerozhodní rodičia presvedčiť, aby dali svoje dieťa očkovať?

Našťastie nemám veľa rodičov, ktorí odmietajú očkovanie. V minulosti som sa snažil presviedčať rodičov o výhodách a to aj polhodinovou prednáškou, ale nemalo to žiadny efekt. Jednoducho neexistuje žiadny racionálny argument, ktorý by pomohol. Teraz poviem zopár dôležitých vecí, ktoré si myslím, že je nutné ohľadom očkovania povedať a ak neuspejem, čo mi je jasné už na začiatku, tak im akurát oznámim že musím napísať na regionálny úrad verejného zdravotníctva. Ak niekto nechce, ťažko ho presvedčím, čiže mi to vychádza, že nie sú nerozhodnutí, ale majú v tom jasno, nechcú. 

Ste viceprezidentom ASL. S čím zápasia detskí lekári v každodennej praxi? Sú platby od poisťovní dostatočné? Čo všetko robí ASL pre zlepšenie situácie? 

Asociácia rokuje, pripomienkuje zákony, komunikuje s členmi (pravidelne dostávajú bulletin), snaží sa riešiť aj individuálne problémy a požiadavky. Musím povedať, že doslova heroický výkon v tomto smere robí hlavne MUDr. Šóth, prezident ASL. Niečo sa podarí, niečo nie. Detskí lekári zápasia s množstvom pacientov, ktorých stále pribúda a lekárov nepribúda. Všetci sme aj zamestnávatelia, čiže veľa roboty je administratívneho charakteru. Platby z poisťovní – to je taký paradox, nedávno som čítal analýzu INEKO o financovaní súkromných ambulancií a pediatri tam paradoxne vychádzali relatívne dobre. Ale aká je realita? Záujem o pediatriu v teréne je minimálny. Negatíva začínajú prevažovať nad ekonomickými pozitívami, takže platby asi budú nedostatočné. Neviem, ale možno jediná možnosť, ako to zmeniť, je navýšiť platby, avšak to navýšenie by muselo byť extrémne a na to poisťovne nemajú a bolo by treba zmeniť aj systém práce. O tom sa krátko zmienim inde. Za posledných veľa rokov je jediné pozitívum – skrátenie pohotovosti, čo je zásluha len a to slovo len zdôrazňujem, práve ASL. 

Pediatrov na Slovensku ubúda. Uplatňuje sa aj v pediatrii rezidentský program a majú o neho študenti medicíny záujem? 

Rezidentský program sa uplatňuje, ale zatiaľ rezidentov končí veľmi málo, pokiaľ mám správne informácie, v roku 2018 to bolo 8 rezidentov. Rezidenti sú hlavne ženy a tie väčšinou plánujú deti a materskú dovolenku a to je veľký problém pre nich, ale aj pre zabezpečenie chodu ambulancie. Realita je teda nasledovná. Vo vedľajšej dedine pani doktorka pred pár rokmi odišla do dôchodku, prebrala to pediatrička z väčšieho mesta, ktorá tam chodila a mala teda dve miesta výkonu. Teraz tú ambulanciu na dedine zavrela a ani sa jej nečudujem, ak si predstavím, pod akým tlakom robila. Je to to isté, čo mám ja a mnohí pediatri, ktorí ordinujú aj na troch miestach a robia to len pre pacientov. Ak by pozerali len na seba, tak budú ordinovať na jednom mieste a pacienti by museli cestovať. A mladý doktor toto robiť nebude. Budem úprimný – pri tomto systéme, kedy lekár má samé povinnosti a za každú nesplnenú povinnosť mu hrozí pokuta, ak by sa tieto pokuty spočítali, tak by to dosiahlo aj státisíce eur. Potom neodporúčam žiadnemu medikovi a mladému lekárovi ísť pracovať do ambulancie. Máme doslova „antilekársky systém“, ak toto nezmeníme, nie je šanca na zlepšenie. Aj teraz je návrh zákona ohľadom falšovania dokumentácie. Čítal som veľa právnických analýz a všetky sú o tom, že je to absolútne zlý návrh, skrátka v tom zmysle, že nie ministerstvo zdravotníctva, ale ministerstvo proti zdravotníkom. Keď sa pozrieme na štatistiku o počte pediatrov, podľa mňa stačí len jedno číslo – v roku 2018 na Slovensku pracovalo v ambulanciách viac ako 83 % pediatrov, ktorí mali vek nad 50 rokov. Priemerný vek pediatrov je 58 rokov. O pár rokov sa starostlivosť o deti zrúti, resp. v takej podobe ako je to teraz, sa to nebude dať udržať, ale to musí byť úloha pre politikov. S politikmi je to ako s tým internetom, všetko je jednoduché a vyriešime to, len nás voľte. Prečítam si heslo „zabezpečíme dostupnosť zdravotnej starostlivosti“ a neviem, či sa mám smiať alebo plakať. Písal som o konkrétnom prípade zavretia detskej ambulancie, tak ako teda ktorýkoľvek politik zabezpečí doktora? Ak by ste sa ho opýtali na konkrétne kroky, tak nepovie – nevie. Ako by sa to teda dalo? V prvom rade by sa muselo zmeniť naše zdravotníctvo na vyslovene pacientsky zamerané a tiež pozitívne zamerané voči zdravotníkom. Radikálne by sa museli okresať povinnosti a pokuty a radikálne zvýšiť platby. A pacienti by museli mať aj nejakú zodpovednosť, v súčasnosti nemajú žiadnu a za nič. Všetko, hneď a zadarmo. A toto žiadny politik nie je schopný zmeniť, lebo by mu klesli percentá, a preto budúcnosť nie je ružová. Je to ako s klimatickými zmenami, buď sa urobia radiálne nepopulárne kroky, alebo nastane neriešiteľný problém. 

Čo všetko by sa mohlo zlepšiť v bežnej praxi pediatra? Kde vidíte možnosti? 

Nakoľko perspektíva nie je ružová, t. j. bude nás stále menej a menej, ale pacientov nebude menej, je nutné zmeniť systém práce. A hlavne pacienti si budú musieť zvyknúť nechodiť s každým problémom k lekárovi a hneď sa dožadovať vyšetrenia, podľa možnosti okamžite. Sú krajiny vo svete, kde sa s niektorými problémami vôbec k lekárovi nechodí, nepovažujú to za problém. Jediná cesta bude, aby pediater zamestnával viac sestričiek, ktoré zrealizujú filter, vyriešia jednoduchšie veci, poradia a pediater za deň nakoniec vyšetrí možno menej pacientov ako dnes a pritom bude mať v starostlivosti o niekoľko tisíc detí viac, ako je to teraz. Avšak tento systém vyžaduje financie, inak to nepôjde a vyžaduje zmeniť myslenie ľudí. Ak to takto bude pokračovať, tak terajší systém bude o niekoľko rokov neudržateľný. 


Zdroj: Lekárske listy , Autor: RNDr. Milica Šarmírová