SVLZ: Aktuálna situácia alebo aké drahé môžu byť „úspory“ v segmente?

Názvom Spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky (SVLZ) označujeme zdravotnícke zariadenia, ktoré sa rozhodujúcim spôsobom podieľajú na diagnostike a liečbe pacientov. Ošetrujúcim lekárom väčšiny medicínskych špecializácií poskytujú viac ako 70 % informácii potrebných ku stanoveniu správnej diagnózy a pri monitoringu liečby. Vyšetrenia SVLZ sú súčasťou takmer všetkých skríningových a preventívnych programov slovenského zdravotníctva.

SVLZ tvoria dve skupiny pracovísk – laboratórne a zobrazovacie – pričom každá skupina zahŕňa
viaceré odbornosti a modality. Z hľadiska organizačného existujú ako samostatné pracoviská alebo sú
súčasťou SVLZ sietí. V oblasti laboratórnych SVLZ prevádzkujú siete pracovísk piati poskytovatelia
zdravotnej starostlivosti. U prevádzkovateľov zobrazovacích SVLZ registrujeme dve siete pracovísk
v oblasti MRI diagnostiky.
Dôležitú a odborne silne zastúpenú skupinu tvoria tiež nesieťové laboratóriá a zobrazovacie
pracoviská, ktoré sa zameriavajú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti SVLZ v príslušnom regióne,
pričom niektoré vysokošpecializované vyšetrenia poskytujú pre širší región či celú SR.
Viaceré SVLZ pracoviská sú členmi združení, ktoré ich zastupujú pri rokovaniach o zmluvných
vzťahoch a poskytujú im dôležitý informačný, právny a mediálny background :
 Asociácia súkromných lekárov (ASLSR) a o.z. Zdravita-SVLZ – združuje 7 nesieťových
regionálnych laboratórií, 8 RDG pracovísk a jednu sieť MRI pracovísk. Členskú základňu ASLSR
a o.z. Zdravita v súčasnosti tvorí okrem SVLZ viac ako 2500 súkromných ambulantných
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti všetkých špecializácií.
 Asociácia súkromných laboratórií (ASLAB) – združuje 4 členov, prevádzkujúcich siete
laboratórií.
Formálne SVLZ pracoviská patria do ambulantného sektora i napriek tomu, že svojim vybavením
a prevádzkovými procesmi sa od klasických ambulancií značne odlišujú.
Odlišnosti sú najmä v rozsahu a objeme finančných prostriedkov investovaných do technologických
celkov, materiálov a služieb, priestorového vybavenia, personálneho obsadenia, IT technológií a pod.
Adekvátne financovanie má priamy dopad na rýchlosť, kvalitu a medicínsku relevantnosť informácií,
ktoré sú schopné SVLZ pracoviská poskytnúť ošetrujúcim lekárom pri hľadaní odpovedí na
každodenné otázky v diagnosticko – terapeutickom procese.
Dnes môžeme konštatovať, že väčšina SVLZ pracovísk v SR zatiaľ spĺňa štandardné kritériá a kvalitou
svojho materiálneho a personálneho vybavenia sú porovnateľné s podobnými pracoviskami v rámci
krajín EU. Dovolíme si však zdôrazniť slovko „zatiaľ“.
Za posledné roky sa totiž systematicky znižuje alokácia zdrojov pre segment SVLZ v rámci rozpočtu
pre zdravotníctvo. V nadväznosti na to zaznamenávame systematický dlhodobý pokles úhrad za SVLZ
výkony. Pri porovnaní úhrad SR/ČR ku koncu roka 2023 bol rozdiel za tie isté laboratórne výkony cca
-91% v neprospech SR (porovnaných cca 200 výkonov, zdroj: https://www.udzs-sk.sk). Faktom je tiež
skutočnosť, že za posledných 5 rokov tento rozdiel vzrástol temer trojnásobne !
Na neadekvátnosť navrhovaných úspor v segmente SVLZ pre rok 2024 sme za ASLSR a o.z. Zdravita
opakovane upozorňovali a argumentovali aj v rámci pripomienkovania materiálu „Aktualizácia
implementačného plánu revízie výdavkov na zdravotníctvo 2021 – 2025“ a taktiež pri rokovaniach
o podkladoch pre štátny rozpočet 2024 (AZZZ, MZSR, MFSR, Úrad vlády SR).
Dramatický nárast nákladov v roku 2023 (energie, mzdy, ŠZM, služby, pohonné hmoty), ktorý
predstavoval pre SVLZ pracoviská Zdravity v porovnaní s rokom 2022 navýšenie nákladov o +21 % až

+29 % nebol zo strany zdravotných poisťovní i napriek našim opakovaným požiadavkám
a argumentácii nijako zohľadnený. Keďže u ostatných segmentov ambulantného sektora (lekári VLD,
VLDD, GYN, ŠAS) sa našli nakoniec zdroje na navýšenie úhrad na pokrytie nárastu nákladov v r. 2023,
považujeme uvedený prístup voči segmentu SVLZ za značne diskriminačný.
Aby SVLZ pracoviská dokázali zabezpečiť adekvátny rozsah a kvalitu zdravotnej starostlivosti, sú
nútené často hľadať zdroje financovania mimo oblasť zdravotného poistenia a pristupovať ku
„alternatívnym riešeniam“ („balíčky laboratórnych vyšetrení“ pre samoplatcov, účasť v grantových
výskumných projektoch, vyšetrovanie veterinárnych vzoriek a pod.). Uvedené je častokrát
kontraproduktívne s fokusom a úlohou SVLZ pracovísk v zdravotníckom systéme – rýchla, kvalitná,
racionálna diagnostika a monitoring a optimalizácia liečby ako súčasť komplexnej starostlivosti o
pacienta.
Alternatívne spôsoby financovania SVLZ z dlhodobého hľadiska nemôžu nahrádzať adekvátne úhrady
za výkony zdravotnej starostlivosti zo zdravotného poistenia.
Preto vnímame dofinancovanie segmentu SVLZ v r. 2024 vo výške zodpovedajúcej minimálne rastu
nákladov v r. 2023/2022 ako nevyhnutnosť.
V opačnom prípade môžeme v pomerne krátkej dobe očakávať pokles kvality a zníženie dostupnosti
výkonov SVLZ.
Negatívny dopad na spomínaných 70 % informácii, ktoré SVLZ pracoviská poskytujú ošetrujúcim
lekárom pri diagnostike a liečbe by tak mohol ovplyvniť osudy pomerne vysokého počtu pacientov.
Stojí nám to za to ?

Pre Zdravotnícke noviny vyjadrili názory MUDr. Peter Sečník, viceprezident ASLSR pre SVLZ a Ing. Peter Sobota, MSc., MPH, člen prezídia ASLSR