Čudujeme sa, že vznikajú poplatky?

Poplatky u lekárov sa vo verejnej debate často prezentujú ako problém, ktorý vytvára samotný lekár. Takýto pohľad je však príliš zjednodušený. Ak chceme pochopiť, prečo sa poplatky v ambulanciách objavujú, musíme sa pozrieť predovšetkým na spôsob financovania zdravotníctva a na reálne náklady ambulantnej starostlivosti.

Verejná diskusia sa v poslednom období často zúžila na jednoduchú rovnicu: pacient platí zdravotné odvody, lekár si vypýta poplatok, a teda problémom je lekár. Takýto zjednodušený pohľad žiaľ často ponúkajú politici.

Nie. Takto jednoduché to nie je.

Kto financuje zdravotný systém?

Podľa údajov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou predstavovalo v roku 2025 priemerné poistné za ekonomicky aktívneho poistenca 230 eur mesačne. Pri poistencovi štátu to bolo 67 eur mesačne. Rozdiel predstavuje 163 eur mesačne na jedného poistenca.

Tieto čísla zároveň ukazujú, akú významnú úlohu v systéme zohrávajú ekonomicky aktívni poistenci. Z ich odvodov sa prostredníctvom solidárneho systému financuje zdravotná starostlivosť pre celú populáciu.

Medzi poistencami štátu sú pritom aj skupiny obyvateľov, ktoré zdravotnú starostlivosť čerpajú prirodzene intenzívnejšie – napríklad seniori či chronicky chorí pacienti.

Preto je namieste klásť si aj širšie otázky.

Je platba štátu za jeho poistencov nastavená dostatočne? Sú úhrady zdravotných poisťovní nastavené tak, aby pokrývali reálne náklady ambulancií? A prečo sa systémový problém financovania prenáša do konfliktu medzi pacientom a lekárom?

Lekár neurčuje pravidlá financovania

Pri debate o poplatkoch sa často zabúda na jednu zásadnú vec.

Lekár neurčuje výšku platby štátu za poistenca.

Lekár nenastavuje úhradové mechanizmy zdravotných poisťovní.

Lekár nerozhoduje o cenách energií, nájmu, zdravotníckeho materiálu, technológií či mzdových nákladov.

Ambulancia však musí tieto náklady reálne zaplatiť. Zároveň musí zabezpečiť personál, vybavenie, administratívu, zákonné povinnosti a každodennú dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Ak financovanie tieto náklady dlhodobo nepokrýva, vzniká tlak, ktorý sa niekde musí prejaviť.

Poplatok nie je príčina

To neznamená, že každý poplatok je automaticky oprávnený alebo že pacient nemá mať možnosť rozumieť tomu, za čo platí. Znamená to však, že poplatok nemožno vnímať izolovane od financovania celého systému.

V mnohých prípadoch môže byť poplatok skôr symptómom nedostatočne financovaného ambulantného sektora než samotnou príčinou problému. Ak chceme poplatky znižovať alebo odstrániť, nestačí pacientom vysvetľovať, ako sa majú brániť lekárovi. Potrebujeme sa pýtať, prečo ambulancie čelia finančnému tlaku a či ich financovanie zodpovedá skutočným nákladom na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Pacient verzus lekár? Toto nie je riešenie

Zdravotníctvo nepotrebuje ďalší konflikt medzi pacientmi a lekármi. Pacient potrebuje dostupnú, kvalitnú a bezpečnú zdravotnú starostlivosť. Lekár potrebuje podmienky, v ktorých ju môže dlhodobo poskytovať bez toho, aby bola prevádzka jeho ambulancie ekonomicky neudržateľná.

Ak chceme riešiť poplatky, poďme riešiť ich príčiny.

Diskusia by preto nemala stáť na otázke, kto je vinníkom, ale na otázke, ako nastaviť financovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti tak, aby bolo dlhodobo udržateľné a zároveň chránilo pacienta. Pretože zdravotníctvo nepotrebuje vojnu pacient verzus lekár. Potrebuje systémové riešenie financovania.

Zdroj údajov: Správa o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2025, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.