zdravita@aslsr.sk, +421 /25 2632 1345
ZDRAVITA
NAJVÄČŠIE ZDRUŽENIE NEŠTÁTNYCH AMBULANTNÝCH LEKÁROV
SILA - PROFESIONALITA - SKÚSENOSTI
Ministerstvo zdravotníctva SR predložilo do pripomienkového konania aktualizáciu strategického rámca starostlivosti o zdravie pre roky 2014 až 2030. Tento krok predznamenáva priority a smerovanie zdravotníctva a je nevyhnutnou podmienkou čerpania eurofondov. Materiál definuje strategické zámery na zlepšovanie zdravia obyvateľov a skvalitňovanie systému ambulantnej, ústavnej starostlivosti a elektronického zdravotníctva. Znovu však musíme konštatovať, že j v ňom sa viac-menej zabúda na ambulantný sektor.
Asociácia súkromných lekárov, preto ako jediná zo subjektov zastupujúcich záujmy poskytovateľov zdravotnej starostlivosti predložil k návrhu viacero zásadných pripomienok.
Prvá pripomienka smerovala k časti Strategické zámery, kapitola Integrovaná ambulantná zdravotná starostlivosť a predložená bola v tomto znení:
Materiál uvádza: V oblasti ambulantnej zdravotnej starostlivosti medzi priority patrí okrem iného implementácia koncepcie integrovaného modelu zdravotnej starostlivosti, podpora primárnej a komunitnej zdravotnej starostlivosti, optimálna sieť primárnej starostlivosti.
O sieti a problémoch špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v podstate v celom materiály nie je zmienka a špecializovanú ambulantnú starostlivosť materiál nezaraďuje medzi priority!. ASL SR dlhodobo upozorňuje na problémy v segmente ŠAS, nedostatok mnohých odbornosti naprieč Slovenskom a absolútny nedostatok pediatrických odborností špecialistov. Dlhodobo bezvýsledne žiadame vykonania analýzy počtu špecialistov jednotlivých odborností a špecializovaných ambulancií s ohľadom na rozdelenie ambulancií na „nemocničné“ a „súkromné“, vrátane vekovej štruktúry lekárov. Neriešenie problematiky ŠAS je časovanou bombou a jej dôsledkom nedostupnosť špecialistov pre pacientov, čo už sa dnes deje ( bude čoraz výraznejšia aj s ohľadom na nesystémovú zmenu v predpisovaní liekov). Preto ŠAS žiadame doplniť medzi strategické zámery.
K ďalšej kapitole: Pracovníci v zdravotníctve bola uplatnená pripomienka:
V oblasti ambulantnej zdravotnej starostlivosti podľa materiálu ďalej medzi priority patrí zvýšenie počtu VL a VLDD. Konkrétne materiál uvádza „ zvýši sa počet“, „zväčší sa kapacita“. Je nevyhnutné konštatovať, že aby SA TO udialo, je nevyhnutné zlepšovať podmienky pre VL a VLDD, k čomu patrí financovanie, odbúranie množstva administratívnych povinností, zníženie byrokracie. V súčasnosti sa deje pravý opak, zaznamenávame neustále zmeny podmienok, zmeny legislatívy (často len na základe poslaneckých návrhov) bez dostatočnej odbornej diskusie, čo má negatívny vplyv na lekárov v dôchodkovom veku a ich ochotu pracovať.
K zámeru : “Zvýši sa atraktivita povolania VLD a VLDD rozšírením kompetencií “ je nevyhnutné upozorniť že rozšírenie kompetencií je pre súčasných lekárov vo väčšine prípadov neprijateľné (vzhľadom na nedostatok lekárov a vysoký počet kapitovaných).
Pripomienka k časti Kľúčové ukazovatele stavu zdravia a zdravotníctva a nástroje zmeny kapitola Nástroje zmeny.
Predmetná časť obsahuje Zavedenie unitárneho systému verejného zdravotného poistenia, čo žiadame z materiálu vypustiť. V súčasnej kritickej situácii v zdravotníctve poznamenanej historicky najnižšou platbou za poistencov štátu a imaginárnym dofinancovaním, rozvratom verejných financií, dôsledkami inflácie, pandémie aj konfliktu na Ukrajine naše zdravotníctvo potrebuje stabilitu a nie nekoncepčné politicky ovplyvnené zásahy do krehkého zdravotníckeho systému. V neposlednom rade by tento proces bol mimoriadne finančne náročný.
Z tohto dôvodu medzi nástroje zmeny žiadame zaradiť
Do príslušných bodov kapitoly Nástroje zmeny, ako aj do celého strategického rámca žiadame premietnuť zásadu rovnosti štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadení. V poslednom období dochádza k stále výraznejšej diskriminácii neštátnych ZZ s čím zásadne nesúhlasíme.
Pripomienka k časti Zdroje financovania, kapitola Verejné zdravotné poistenie: Nesúhlasíme novým spôsob financovania verejného zdravotného poistenia (2020), podľa ktorého sa „najprv určí celkový objem výdavkov VZP vrátane zapracovaných výdavkových aj úsporných opatrení a k nim sa stanovia potrebné zdroje. Odvody od ekonomicky aktívneho obyvateľstva doplní štát o platbu za poistencov štátu tak, aby sa príjmy bežného roka rovnali celkovým výdavkom bežného roka verejného zdravotného poistenia.“ Uvedený systém nereflektuje na skutočné potreby zdravotníctva, ktoré je dlhodobo podfinancované. Určenie celkového objemu výdavkov VZP nevychádza z reálnych potrieb a rovnako projektované úspory sú nereálne. Žiadame zmenu legislatívy tak, aby bolo zabezpečené predvídateľné financovanie s postupným nárastom tak, aby sme sa priblížili k priemeru EÚ.