zdravita@aslsr.sk   

+421 /25 2632 1345

ZDRAVITA

NAJVÄČŠIE ZDRUŽENIE NEŠTÁTNYCH AMBULANTNÝCH LEKÁROV

SILA  -  PROFESIONALITA  -  SKÚSENOSTI

ZDRAVOTNÍCKE NOVINY: ŠTÁT PRIZNAL, ŽE PRIMÁRNA SFÉRA JE PODHODNOTENÁ

Zdroj: Zdravotnícke noviny  Autor: Monika Toporcerová 

Celkové výdavky na zdravotníctvo dosiahnu v budúcom roku 5,4 miliardy eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy, o ktorom bude parlament rokovať v novembri. Prvýkrát nebude platba za poistencov štátu naviazaná na priemernú mzdu, ale štát ju určí ako rozdiel medzi celkovými očakávanými výdavkami na zdravotníctvo a odhadovanou výškou príjmov zdravotných poisťovní z odvodov od ekonomicky aktívnych osôb. Ako sa uvádza v nedávno zverejnenej Revízii výdavkov na zdravotníctvo II, platba štátu je „dorovnávacia“ platba, ktorá má opodstatnené miesto v solidárnom systéme, kde odvody od pracujúcich nepokryjú výdavky na zdravotnú starostlivosť všetkých obyvateľov. 
Poistné platené štátom bude teda od budúceho roka namiesto percenta stanovené zákonom o štátnom rozpočte ako pevná suma. Návrh rozpočtu počíta s tým, že celková platba štátu na verejné zdravotné poistenie v roku 2020 bude viac ako 1,1 miliardy (presne 1 134 477 589 eur). „Celková platba za poistencov štátu pre zákonom vymedzené kategórie osôb na rok 2020 vrátane ročného zúčtovania za rok 2019 sa rozpočtuje v celkovej sume 1 162,5 mil. eur, čo predstavuje medziročný rast o 114,9 mil. eur,“ uvádza ministerstvo financií v návrhu rozpočtu. 
Spomínaný medziročný nárast však vychádza zo schváleného rozpočtu na tento rok, ktorý sa menil dofinancovaním. 

Ak teda porovnávame takto upravený rozpočet na tento rok s návrhom budúcoročného, nevyjde nárast, naopak, platba štátu klesne o 32 miliónov

Ambulantná starostlivosť 

Návrh rozpočtu počíta s navýšením zdrojov pre ambulantnú starostlivosť. Rezort financií konštatuje, že v porovnaní s krajinami V3 (susediace štáty Poľsko, Česko, Maďarsko) je na všeobecnú ambulantnú starostlivosť (VAS) v slovenskom zdravotníctve alokovaný menší podiel zdrojov. Rozšírená VAS pritom šetrí zdroje tým, že všeobecní lekári majú väčšie kompetencie a pokrývajú mnohé výkony, ktoré inak robia drahší špecialisti. „Všeobecní lekári na Slovensku majú obmedzené kompetencie, zároveň ich je málo a rýchlo starnú, a tak na výkon ďalších kompetencií nemajú kapacitu. Pred ďalším rozšírením kompetencií je potrebné investovať do zvýšenia počtu a zdrojov všeobecných lekárov, do ich vzdelania v nových kompetenciách a do príslušného technicko-materiálneho vybavenia,“ píše rezort financií v návrhu rozpočtu. 
Asociácia súkromných lekárov SR však nepovažuje zvýšenie zdrojov pre ambulantný sektor za dostatočné. „Rozpočet predpokladá nárast zdrojov do primárnej starostlivosti vo výške 27 mil. eur, na jednu ambulanciu pri asi 2 500 všeobecných lekároch je to maximálne 377 eur mesačne. Je známe, že ambulantný sektor je pre mladých lekárov neatraktívny. Jedným z dôvodov je dlhodobé podfinancovanie. Nárast okolo 370 € mesačne na ambulanciu určite nebude pre mladých lekárov motivačný. Rovnako nie je reálne, aby táto suma pokryla náklady nevyhnutné na zmenu v systéme práce v ambulanciách, ktorá je vynútená náporom pacientov zo zaniknutých ambulancií,“ pripomína asociácia.
Rezidentský program, ktorý v roku 2013 spustilo ministerstvo zdravotníctva s cieľom posilniť kapacity všeobecných lekárov, bol rozšírený o špecializácie pre lekárov aj sestry. Do rezidenčného štúdia sa od roku 2014 zapojilo 319 zdravotníkov a ukončilo ho 120 všeobecných lekárov pre dospelých aj pediatrov. „Záujem o rezidenčný program pediatrov od prvého roku, keď sa prihlásilo 30 uchádzačov, klesá. V roku 2018 sa ich prihlásilo iba 7. Rezidentský program za 3 roky svojej existencie iba minimálne posilnil personálne kapacity lekárov na Slovensku, keďže ich podľa MZ SR chýba približne 1 500,“ hodnotí Revízia výdavkov na zdravotníctvo II. Pred ďalšou podporou rezidentského programu považuje za nevyhnutné vyhodnotiť jeho účinnosť a efektívnosť využitia prostriedkov v porovnaní s alternatívnymi riešeniami. 

Rozširovanie kompetencií všeobecných lekárov

Rozširovanie kompetencií všeobecných lekárov bolo ministerstvom zdravotníctva určené ako jedno z kľúčových opatrení v rámci primárnej starostlivosti v Strategickom rámci starostlivosti o zdravie na roky 2014 – 2030, po roku 2015 sa však tento proces zastavil. Všeobecní lekári by mohli prebrať časť agendy špecialistov, napr.  v oblasti vyšetrení a liečby diabetikov, v starostlivosti o pacientov s ochoreniami štítnej žľazy alebo infekciami ucha. Ako však uvádza ministerstvo, významným problémom pri rozširovaní kompetencií všeobecných lekárov je ich nedostatok. 
Okrem toho im chýba vybavenie, aby mohli vykonávať širšie kompetencie. Podľa Svetovej banky mnohým lekárom chýba napr. EKG, výdychomer na monitorovanie astmy alebo pomôcky na drobné chirurgické zákroky. Z týchto dôvodov pri mnohých akútnych alebo chronických ochoreniach posielajú pacienta k špecialistovi. Problém s nízkym počtom všeobecných lekárov možno riešiť aj čiastočným prenosom kompetencií na zdravotné sestry. V súčasnosti pôsobia na Slovensku sestry ako asistentky lekára, zatiaľ čo v západných krajinách samostatne riadia komunitné kliniky a poskytujú starostlivosť v oblasti prevencie a manažmentu chronických ochorení. Slovensko je zároveň jednou z mála európskych krajín, ktoré neponúkajú špecializáciu sestra v primárnej starostlivosti alebo komunite. Rozšíreniu kompetencií sestier však musí predchádzať zvýšenie ich počtu. Ďalšou možnosťou je presun súčasných kompetencií a náplne práce sestier na administratívny personál.